Rekonštruovali sme dom, tak sme sa rozhodli, nech je už všetko tak, ako má byť a zaobstarali si sklenené dvere. Väčšinu času toto rozhodnutie neľutujem, no prichádzajú aj momenty, kedy by som ch najradšej vymenila za tie normálne. Sklenené dvere alebo respektíve, sklo ako také, má niekoľko úhlavných nepriateľov. Verte mi, čím skôr ich spoznáte, tým lepšie pre vás a aj vaše sklenené dvere.
 Sklenené dvere s odrazom zapadajúceho slnka zblízka.jpg

Úhlavný nepriateľ číslo jeden – prievan

 
Ak máte dvere posuvné, tohto nepriateľa sa obávať nemusíte. Platí to aj pre tých, ktorí mali rozum a rozhodli sa pre kompromis, teda klasické dvere s väčšou sklenenou výplňou. Keď nimi totiž tresne prievan, nerozletia sa na milión kúskov. OK, trošku to preháňam, tie naše iba pukli, no vydržal pokope. Prievan je ozajstným nepriateľom celosklenených dverí. Najlepšie urobíte, ak sa ho pokúsite poraziť v predstihu. To znamená, že používajte zarážky, samozatvárače alebo špeciálne hydraulické pánty.
 

Tohto sa len tak ľahko nezbavíte

 
Ak ste sa rozhodli pre vchodové sklenené dvere, tak máte problém. Nepriatelia, ktorí nie sú za iných okolností nepriateľmi, sú vtáky. V tomto prípade by sa dalo v podstate polemizovať o tom, kto je pre koho nebezpečnejší. Sklo si to odnesie maximálne veľkým škrabancom alebo drobnou puklinou, no úbožiatka vtáky, na tom budú po zrážke určite horšie. Ak nechcete dvere obliepať nálepkami, postavte za nich niečo dostatočne viditeľné. Môže to byť veľký kvet alebo výrazný obraz na protiľahlej stene.
 Biely vták s oranžovým zobákom letí vo vzduchu.jpg

Sklenené dvere, traste sa!

 
No a nakoniec tu máme deti. Ja vlastné nemám, no sestra a mnohé kamarátky, ktoré sa u nás vyskytujú dosť často, áno. Vtáky, prievan či tornádo, je v porovnaní s deťmi nič! Hovorím hlavne o tých nevyčistiteľných šmuhách, odtlačkoch prstov a nosov a niekedy i jazykov. Jediný recept, na ktorý som prišla v tomto prípade je, „nepúšťať deti ku skleneným dverám“.